Záporné ceny elektriny: keď vám výrobcovia platia za spotrebu prúdu
V slnečných a veterných dňoch klesajú ceny elektriny v Európe občas pod nulu. Tu je vysvetlenie, prečo sa to deje, kto z toho profituje a čo to znamená pre energetickú transformáciu.
Čo sú záporné ceny elektriny?
Záporné ceny elektriny znamenajú presne to, ako to znie: výrobcovia elektriny platia za to, aby mohli dodávať elektrinu do siete, namiesto toho, aby za ňu dostali zaplatené. Cena -50 EUR/MWh znamená, že výrobca platí 50 EUR za každú vyrobenú megawatthodinu.\n\nNejde o teoretický koncept – deje sa to pravidelne. Len v Nemecku bolo v roku 2023 viac ako 300 hodín záporných veľkoobchodných cien a trend rastie. V roku 2024 tento počet presiahol 450 hodín. Dňa 20. apríla 2024 (Veľkonočná nedeľa) boli nemecké veľkoobchodné ceny záporné 12 hodín po sebe a klesli až na -87 EUR/MWh.
Prečo sa to deje?
Elektrina má jedinečnú vlastnosť: (zatiaľ) ju nemožno ekonomicky skladovať vo veľkom. Ponuka sa musí v reálnom čase, každú sekundu, zhodovať s dopytom. Keď ponuka prevýši dopyt, ceny klesajú – a môžu ísť do záporu.\n\nHlavným hnacím motorom sú obnoviteľné zdroje. Solárne panely vyrábajú najviac elektriny okolo poludnia a veterné turbíny vyrábajú prúd vždy, keď fúka vietor – bez ohľadu na to, či ho niekto potrebuje. Počas slnečných jarných víkendov (nízky priemyselný dopyt + vysoká solárna výroba) ponuka výrazne prevyšuje dopyt.\n\nPrečo sa ale konvenčné elektrárne jednoducho nevypnú? Z dvoch dôvodov:\n\n1) Jadrové elektrárne nemôžu rýchlo znížiť výkon – trvá to dni. Radšej na pár hodín akceptujú záporné ceny, než aby prešli nákladným cyklom odstavenia a opätovného spustenia.\n\n2) Niektorí výrobcovia z obnoviteľných zdrojov dostávajú garantované výkupné tarify a je im platené bez ohľadu na trhovú cenu, preto nemajú motiváciu zastaviť výrobu.\n\nZaujímavosť: najnižšia cena elektriny kedy zaznamenaná v Nemecku bola -500 EUR/MWh na Vianoce 2023. Pri tejto cene by závodu spotrebúvajúcemu 1 MW bolo platené 500 EUR za hodinu len za to, že zostane v prevádzke.
Kto profituje zo záporných cien?
Pre väčšinu spotrebiteľov s fixnými zmluvami záporné veľkoobchodné ceny nič nemenia – ich sadzba zostáva rovnaká. Existujú však víťazi:\n\n- Zákazníci s dynamickým tarifom: V Nemecku poskytovatelia ako Tibber a aWATTar ponúkajú tarify, ktoré sledujú hodinovú veľkoobchodnú cenu. Keď ceny klesnú do záporu, týmto zákazníkom je v podstate platené za spotrebu elektriny – spustenie umývačky, nabíjanie elektromobilu alebo ohrev vody ich nič nestojí (alebo im to dokonca zarobí).\n\n- Veľkí priemyselní odberatelia: Firmy s flexibilnou výrobou môžu energeticky náročné procesy presunúť do hodín so zápornými cenami a premeniť tak náklady na elektrinu na zdroj príjmov.\n\n- Prevádzkovatelia batériových úložísk: Kupujú lacno (alebo dostávajú zaplatené za nabíjanie) a predávajú, keď ceny prudko stúpnu. Rastúci počet batériových úložísk na úrovni siete je čiastočne navrhnutý práve na využitie tohto cenového vzorca.\n\n- Susedné krajiny: Keď má Nemecko prebytok elektriny, tečie za záporné ceny do susedných krajín – a efektívne tak dotuje ich spotrebiteľov.
Čo to znamená pre energetickú transformáciu
Záporné ceny sú zároveň príbehom úspechu aj varovným signálom:\n\nDobrá správa: dokazujú, že obnoviteľné zdroje dokážu (a dokazujú to) vyrobiť obrovské množstvo elektriny. Kapacita tu je.\n\nProblém: sieť a dizajn trhu to nedobiehajú. Kľúčové výzvy:\n\n- Skladovanie: Európa potrebuje oveľa viac batériových a prečerpávacích úložísk, aby absorbovala prebytočnú výrobu a uvoľňovala ju počas špičiek.\n- Flexibilita siete: Väčšia flexibilita na strane dopytu (inteligentné nabíjanie elektromobilov, tepelné čerpadlá s akumuláciou tepla) by mohla pohltiť prebytočnú ponuku.\n- Reforma trhu: EÚ diskutuje o reformách, ktoré by lepšie integrovali obnoviteľné zdroje, vrátane rozdielových zmlúv, ktoré by znížili vplyv záporných cien na výrobcov.\n- Prepojenia: Lepšie cezhraničné prepojenia by mohli distribuovať prebytočný výkon tam, kde je potrebný.\n\nKeďže kapacita obnoviteľných zdrojov naďalej rastie – EÚ cieli na 42,5 % obnoviteľných zdrojov do roku 2030 – záporné ceny budú čoraz častejšie. Otázkou nie je, či nastanú, ale či Európa dokáže vybudovať infraštruktúru, ktorá ich urobí užitočnými, a nie plytvavými.